História cvernovky sa datuje do roku 1901, kedy si Viedenčania Juraj Richter s Jozefom Salcherom, nechali zaprotokolovať svoje prešporské podnikanie. Ako predmet biznisu uviedli „obchodovanie s cvernami a krátkym tovarom“.
Neskôr do podniku prizvali investora zo Škótska – známych cvernárov Coatsovcov. Vzniknutá fabrika mala už v roku 1904 osem budov na viacerých miestach v meste, pozícia najväčšieho výrobcu nití na svete však bola ešte stále veľmi vzdialená.
Potom firma prešla viacerými transformáciami, rukami niekoľkých majiteľov, až kým ju neznárodnili komunisti. Vrchol produkcie dosiahla v 60tych rokoch, kedy v nej pracovalo až 2500 zamestnancov, pričom absolútnu väčšinu z nich tvorili ženy.
Fabrika spracovávala bavlnu z celého sveta, najmä však zo spriazneného socialistického Uzbekistanu či Tadžikistanu. Okrem výroby mala oddelenie vývoja nových produktov. Jej produkty sa vyvážali do celého sveta, v kapitalistickom tábore pod značkou Squirrel (veverička). V ponuka mala snáď všetko, či už klasické nite/cverny všetkých druhov a farieb, presne také, akými si prišívame odpadnuté gombíky, rovnako ako napríklad pestrofarebné bavlnky, ktorými tak rady vyšívali naše staré mamy.
Spoločnosť napokon nespadla na kolená z nejakých zjavných ekonomických príčin (strata trhov, slabá konkurencieschopnosť, zastaranosť vybavenia a pod.). Prišla o dodávateľa pary do farbiarne – tepláreň na Čuleňovej. To viedlo k obmedzeniu produkcie na výrobky z nefarbenej bavlny a neskôr k úplnému útlmu. Či by hoci aj s parou prežila raný mečiarizmus a prechod na iný hospodársky mód je však aj tak otázne.
V medzičase prešla cvernovka rukami viacerých majiteľov s najrôznejšími plánmi, až napokon skončila v rukách developerskej skupiny Sekyra Group. Tá s ňou má pochopiteľne takisto svoje úmysly.
Nový majiteľ areálu medzi Páričkovou, Svätoplukovou a Košickou ulicou by toho najradšej zbúral čo najviac, a postavil tam okrem iného aj menší mrakodrap, čo je v kontexte cvernovky ako jednej z posledných významných technických pamiatok v meste čírym barbarstvom.
V celom priestore cvernovky si našlo miesto približne 300 firiem, od zavedených komerčných spoločností, cez najväčšiu paintballovú halu v okolí, alternatívne tvorivé dielne až po galériu Cvernovka.
Gro však predsa len tvoria ateliéry, ktorých počet vo vnútornostiach Cvernovky neustále narastá. Momentálne ich je tu približne pätnásť, tvoria tu maliari, architekti, interiéroví dizajnéri, ale aj fotografi, módni tvorcovia či grafickí a priemyselní dizajnéri.
